utorok 22. decembra 2015

Pre Kame k narodeninám

Ja viem, že je to neskoro, ale chcela som TI taktiež zaželať všetko len TO najkrajšie a najlepšie :]
A! chcela som to urobiť touto cestou a teda, ak si to tu nájdeš a prečítaš, dúfam, že ťa to aspoň trošku poteší :] Viem, že teraz u teba boduje Hetalia, ale ja pevne verím, že si na túto postavu nezabudla :]

Kuroko no Basket FanFiction / Poviedka  
  Makoto Hanamiya x OC

Vedela, že sa na ňu stále díva. Jeho pohľad na sebe cítila už odvtedy, čo zavítala na tunajšie mestské trhy a s kamarátkami sa usadila na prvej voľnej lavičke s pohárom punču v ruke. Ich oči sa vtedy na krátky moment stretli a on sa na ňu akosi tak pobavene uškrnul, na čo sa ona zasa zachmúrila.
Bola...nahnevaná. Nahnevaná na neho...na svojho drzého spolužiaka, odkedy ju pred týždňom tak poriadne nahneval tým, ako sa opäť nevhodne správal na zápase. Na zápase, ktorého sa zúčastnili aj jej dobrí priatelia a on sa zachoval ako úplné hovado. Popravde, aj teraz ešte silno zápasila s myšlienkou ísť za ním a prefackať ho. 
Kretén. Povzdychla si a nesúhlasne pokrútila hlavou. Nie, nebude si kaziť náladu. Nie dnes....v tento príjemný, predvianočný večer, na ktorý sa tak moc tešila, keďže mala konečne trošku pokoja a času pre seba. Kvôli prípravám na sviatky a ďalším povinnostiam boli tieto dni celkom stresujúce a práve teraz si konečne mohla ukoristiť aspoň trošku z tej pohodovej atmosféry, ktorá sa s týmto obdobím spájala. Teda...aspoň by sa mala spájať, pretože preplnené nákupné centrá, nervozita nakupujúcich a celkový ten ošiaľ, tiež inak typický pre toto obdobie, sa na pokoj a kľud veru nepodobali.
Dovolila si ďalší mrzutý pohľad jeho smerom a zistila, že sa ju ešte stále pozoruje. Bolo to...zvláštne. On bol zvláštny a podľa toho, ako reagovala zakaždým, keď bola v jeho prítomnosti, si sama začala pripadať čudne. Ten chlapec mal viac negatívnych čŕt, ako tých pozitívnych, no aj tak sa z nejakého neznámeho dôvodu na neho dívala aj trošku inak, ako len kriticky.
Za ten čas strávený v rovnakej triede si uvedomila, že ju ten tmavovlasý mladý muž istým, až nepochopiteľným spôsobom priťahuje a... o to viac bola potom sklamaná, keď ho mala možnosť vidieť sa správať tak, ako to mal počas hry väčšinou vo zvyku.  
Zamračila sa, keď si uvedomila, že si ním zasa zaťažuje myšlienky a plastový pohárik zovrela v rukách o čosi silnejšie. Debil.
,,My už pôjdeme." ozvala sa jedna z jej kamarátok.
,,V poriadku." poznamenala a rozlúčila sa s nimi. Chvíľku sledovala ich vzdiaľujúce sa postavy a potom sa jej zrak zasa upriamil k nemu. Bol stále tam. S celým svojím tímom a aj teraz jej venoval ten svoj pohľad. Rozpačito sa od neho odvrátila, pretože... aj ten kratučký moment stačil na to, aby ju to aspoň čiastočne vyviedlo z miery. Idiot. 
Dobila zvyšok svojho nápoja a porozhliadla sa po odpadkovom koši. Akonáhle sa v jej zornom poli objavila jedna zo smetných nádob, tak sa postavila. Odhodila pohár a vtedy spozorovala, ako sa tiež pohol zo svojho miesta a mal to namierené rovno k nej. Otrávene prevrátila očami a okamžite sa zvrtla na opätku. Nemala chuť sa s ním baviť, dohadovať...nemala vlastne ani len chuť byť práve v jeho blízkosti. No on to zrejme cítil inak, takže, keď ju dobehol a zatarasil jej cestu, len si podráždene zahryzla do spodnej pery.
,,Aká náhoda." prehovoril ironicky.
,,Ahoj." zašomrala bez toho, aby sa mu čo i len pozrela do tváre a chystala sa ho obísť. No len čo sa o to pokúsila, opäť sa premiestnil a nedovolil jej prejsť.
,,Ponáhľaš sa?" spýtal sa a na tvári sa mu objavil ten jeho typický úškrn.
Pevne zomkla pery a až teraz sa zadívala do tých jeho tmavých očí. Vyzeral byť pobavený a ona mala znova čo robiť, aby mu tam rovno, na tom danom mieste jednu nevylepila.
,,Presne tak. Ponáhľam sa." pokúsila sa o pokojný tón a tentoraz sa jej podarilo vykročiť bez toho, aby ju znova zastavil.
,,Ideš domov sama?" položil jej ďalšiu otázku a následoval ju.
Nedopovedala mu a len nepatrne zrýchlila.
,,Odprevadím ťa." poznamenal akoby nič a dal si ruky do vreciek od svojej zimnej bundy.
,,To nie je nutné." odvetila mu rýchlo. Na chvíľu na to nereagoval, no nakoniec sa len hlasno uchechtnul. Zamračila sa. Zasa. A keď sa kútikom oka na neho na moment nenápadne zadívala, všimla si, že sa odrazu tvári tak akosi inak, ako zvyčajne. Na perách mu pohrával čudný, trošku tajomný úsmev a svoj zrak upieral niekde od diaľky. V tom momente sa pristihla, že ju občas zaujímalo, že čo sa práve preháňa hlavou jej spolužiaka, no napokom usúdila, že je možno lepšie...to vlastne ani nevedieť.
Kráčali mlčky po celý ten čas a až keď sa zastavili pred jej domom, sa znova na seba pozreli.
,,Ďakujem, že si šiel so mnou." zašomrala a tú časť "aj keď som sa o to neprosila" sa rozhodla nechať si pre seba. Bez ďalších slov sa mu otočila chrbtom.
Nestihla však urobiť ani len krok a už cítila jeho studené prsty na svojom zápästí.
Zvedavo mu nahliadla do tváre.
,,Ako dlho sa budeš ešte hnevať?" spýtal sa potichu a spôsob, akým sa na ňu práve v tejto chvíli díval, spôsobil, že pocítila akúsi páľavu a taký ten pocit podobný napätiu, možno až stresu.
,,Netuším." vysúkala zo seba. Popravde, nevedela, čo by mu mala na to odpovedať.
Jeho zrak spočinul na jej perách a tie svoje mimovoľne pootvoril.
,,Polepším sa." zamumlal.
,,Tomu sám neveríš." poznamenala pohotovo, na čo sa on znova uchechtnul. Jeho kútiky úst sa zdvihli do obrovského úsmevu a v očiach sa mu akosi tak čudne zalesklo, kým sa k nej mierne skláňal.
,,Máš pravdu." Tie slová niesli neznámy podtón, ktorý nevedela identifikovať. No v podstate na to ani nemala veľa času, pretože dotyk jeho ruky nečakane zosilnel a skôr, než mohla akokoľvek zareagovať, si ju k sebe pritiahol a svoje pery pritlačil na tie jej. Prekvapením párkrát zamrkala a svojou voľnou pažou sa dotkla jeho ramena. Do nosa jej odrela jeho vôňa a odrazu nevedela, či by ho mala okamžite od seba odtisnúť alebo či by mala...sama ich bozk prehĺbiť.
Jeho ústa boli síce studené od zimy, no aj tak jej z toho dotyku pier bolo príjemne horúco... 
Hlupák. Prebehlo jej mysľou a predsa len ho objala okolo krku a sama sa opatrne k nemu pritisla ešte viac.
Bol to len jednoduchý bozk. Nie prehnaný, nie neuveriteľne vášnivý, ale predsa... len v ňom bolo niečo, čo je v danom momente prišlo neskutočne pekné.
Keď sa od seba odtiahli, opäť sa uškŕňal. Venovala mu za to jeden kyslý pohľad a pár sekúnd na to jej ruka vyletela do vzduchu a pristála na jeho tvári. Udivene od nej poodstúpil a pošúchal si, teraz už pekne červené líce. Vyzeral byť poriadne zmätený a na chvíľu sa jej dokonca zazdalo, že od prekvapenia zabudol aj dýchať.
,,To je za ten zápas." povedala chladne.
,,Správal si sa hrubo." dodala. Rozladenosť sa z neho rázom vytratila a nahradil ju chápavý úsmev.
,,V poriadku. To beriem." odvetil jej a rozprestrelo sa medzi nimi ťažké, napäté ticho...Jeden druhého intenzívne a možno aj s miernym očakávaním pozorovali, až kým ona neprehovorila.
,,Už pôjdem." 
Spozorovala to malé sklamanie, ktoré sa na moment objavilo v jeho očiach, keď prehovorila, no nakoniec to rýchlo zahnal a len jej prikývol.
,,Dobrú noc." zaželal jej.
Videla, že sa chystá otočiť na odchod a odrazu mala tiež pocit, že tomu... niečo chýba, že by sa takýmto spôsobom nemali rozlúčiť. Bola z toho akási... až nespokojná, no netušila, čo by mohla ešte také povedať a tak... len k nemu rýchlo podišla, prstami zovrela jeho bundu a pritiahla si ho k sebe. Ich pery sa opäť spojili. Len na chvíľočku a už sa od neho odvracala.
,,Dobrú noc." zašomrala a ignorujúc jeho značne ohromený výraz, sa vzdialila od neho tak rýchlo, ako sa len dalo. Už sa na neho ani len nepozrela a k dverám takmer dobehla.
Cítila sa možno trošku hlúpo a nemotorne, no to, čo sa práve udialo, jej v skutočnosti... vykúzlilo úsmev na tvári. Ak predtým pochybovala, tak teraz si už môže byť úplne istá tým, že má pre toho kreténa ...naozaj slabosť.

.
.
.





4 komentáre:

  1. Snáď sa Kame nenahnevá, že som si ukradla prvý koment k jej poviedke :P Ty vieš, že som sa moc tešila, keď napíšeš niečo nové :) priznám sa, že keď si mi včera prezradila, že toto chystáš, tak som ti sem stále lozila :D a hoci vôbec nič nestihám, ale absolútne nič, tak čas na prečítanie tohoto som si musela nájsť :) Bolo to vážne krásne a skvelo napísané, mňa vždy udivuje tvoj talent :) moc sa mi páči spôsob, akým dokážeš písať aj takéto jednoduché každodenné situácie :) No a Makoto v tvojom podaní je presne ten Makoto z KnB, takže za toto máš tiež obrovské plus a okrem toho človek proste musí potajomky závidieť hlavnej hrdinke :D som si istá, že Kame sa to bude páčiť, je to vážne skvelé :) Lepší darček by si ani nemohla priať na narodky :P (teraz sa cítim blbo, lebo ja s jej darčekom meškám ešte viac, keď ho "dostane" tak už bude neprípustne neskoro, ale to nevadí :) lepšie neskôr ako nikdy, no nie? :D A určite jej nebude vadiť, že si o pár dní neskôr uverejnila, na takúto poviedku by sa určite oplatilo počkať si :) Úplne ma vtiahla tá predvianočná atmosféra trhov a všetkého a okrem toho, som rada, že ako ho hrdinka napriek tomu, že ju priťahuje sprdol :D lebo si to zaslúži :D a i keď mu napokon podľahla, stále si udržala svoj "postoj" k nemu, čo jej veľmi kvitujem :D Vážne super a som moc rada, že opäť píšeš :) Nesmierne sa teším, až napíšeš niečo pre mňa :)

    PS: úplne ma očaril tvoj nový vzhľad stránky :) moc krásne, také jemnučké a oku-lahodiace + aj menu je super :) si šikulka :D zachvíľu tu budem šiné kreácie stvárať na blogspote :D a aj tie náhodné články sú fajn nápad (y)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. OmôjBoťetoužsamavšetcisnažítezabiť......

    Nemám slov. Buď ovládaš telepatiu, alebo neviem. Že OC... mám pocit, akoby si mi videla priamo do hlavy. Sakra, ešte aj tú reakciu na bozk si vystihla! Dokelu....

    Hentai no Kame

    P.S. Na Farah sa nehnevám, konieckoncov, vedela o tom skôr ako ja. A menu je super.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Veľmi pekná poviedka a taká vianočná v dobrom čase som si ju prečítala :-) ako vidím na tvojom blogu toho pribudlo veľa odkedy som bola neprítomná- závidím ti, že sa stíhaš oň starať :D teším sa na ďalšie poviedky :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. hmmm celkově to tu vypadá moc moc hezky :D a povídka byla povedená~ :3 :D

    X <3 X

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)