štvrtok, 22. júna 2017

Všetko najlepšie, Citruštek!

***

Milá Citruštek
môj tvorivý stav je horší, než som si myslela, no aj tak som Ti chcela dať aspoň niečo malé. V tomto prípade fakt malé a dosť od veci. Myslela som si, že mám dobrý nápad, no potom som zistila, že to nápad vlastne ani nie je a skončilo to takto. Asi mi ešte bude trvať, kým sa pozbieram a no, vidíš, sama si za to môžeš, že si sa narodila dva dni po tom mojom bojovnom dni :D 
Budem ti to musieť niekedy vynahradiť -.- 
Ako vážne, cítim sa hlúpo, no Všetko najlepšie! :D Uži si tento deň a prečítaj si túto hovadinu, ak budeš mať čas :] ... ach, som strašná -.- , ale viem, že ma máš rada a prepáčiš mi to :D :*



***

Nadväznosť na tento príbeh.
Skôr na pobavenie.
Nehľadaj zmysel, Citru :D

***

streda, 21. júna 2017

To be human k WW, neuro zdolané

***


Videl niekto Wonder Woman? :]
Popravde, moc som od toho filmu nečakala, ale strašne prekvapil. Bolo príjemné vidieť v tomto "svete" konečne niečo nové s nejakou poriadnou ženskou :D
Niektoré scény som si ešte stále prehrávam a baví ma to rovnako tak, ako keď som ich videla prvýkrát. Podľa môjho názoru sa im to celkom pekne vydarilo :]


Inak, ešte stále skúškujem, ale pochválim sa, že som včera zmákla druhé zlo, čo ma tento semester čakalo a že môžem už v podstate tvrdiť, že je to už akoby taký vstup do prázdnin.
Samozrejme, chcem sa čo najskôr vrátiť k rozpísanému príbehu "I wanna reach you".
Priznám sa, že mám trošku obavy, pretože som Aomineho a Megumi z hlavy vytesnila na celkom dlhú dobu a trošku som aj pozabudla, čo presne som s tým dejom chcela, takže hádam mi nebude dlho trvať, kým sa do toho znova dostanem. 
Ešte pred tými dvoma mesiacmi som mala na leto veľké plány, čo sa týka blogovania, no momentálne som ešte stále poriadne mimo. Dokonca neviem akosi tak vydýchnuť a furt mám taký ten hlodavý pocit, že musím urgentne ešte aj teraz niečo tlačiť do hlavy. Chápete, ráno mi zazvonil budík a ja som so stiahnutým žalúdkom zazmätkovala, že čo sa deje, či sa mi treba ísť rýchlo učiť :D Háh, našťastie to trvalo len pár sekúnd a ja som opäť spokojne klesla na vankúš a dopriala si ďalších dvadsať minút sladkého spánku :D

Hmm... trošku ma mrzí, že mi veľa vecí ušlo. Nemám prehľad. V anime, v článkoch, poviedkach, mangách... proste vo všetkom, čo mám rada mi teraz panuje chaos a ja sa teším na to správne nastavenie, kedy to dobehnem :]
Tak, to bude z mojej strany pre dnešok asi všetko. Majte sa krásne.

*** 

nedeľa, 18. júna 2017

Objednala som si signaturu :]

***


Samozrejme, v rámci môjho ošiaľu to ani nemohlo byť nič iné, ako SnK a Levi :3
Je nádherná. S radosťou ju využijem k článkom, poviedkam alebo minimálne na úpravu rubrík. 
Touto cestou teda ešte raz veľmi ďakujem šikovnej a najmä ochotnej blogerke Shio.


***

pondelok, 12. júna 2017

streda, 7. júna 2017

A Thousand Miles |možný prológ k niečomu menšiemu|

***



If I could fall 
Into the sky 
Do you think time 
Would pass me by 
´Cause you know I´d walk 
A thousand miles 
If I could 
Just see you 
Tonight 

***

Netušil, na čo asi tak myslela, keď mu náhle poslala v správe odfotenú letenku. Nemohla predsa uvažovať nad tým, že by sa stretli. Teda, mohli by, možno... 
Veď už to bolo tak dávno, čo s ňou prerušil všetky kontakty a začal žiť úplne nový, odlišný život ďaleko od nej a aj od všetkých, ktorí sa spájali s jeho ranými školskými a nevyspelými časmi. 
Tak načo? S tou myšlienkou jemne pokrčil nosom a krátko na to sa jeden z jeho kútikov úst zdvihol v arogantnom úsmeve. I keď mu bola už roky úplne ukradnutá, predsa len ho zaujímalo, či to bolo len obyčajnou naivitou so strany jeho detskej lásky alebo aj niečím iným, čo ju viedlo k takémuto kroku. 

***

Sama netušila, čo si mala o tom myslieť. 
O sebe. O svojom konaní a svojej spontánnosti.
Bola to však spontánnosť ako taká? Prebehlo jej hlavou, keď vyšla z obrovskej budovy letiska. Rúčku svojho kufra zovrela o čosi tuhšie a s pevne zomknutými perami sa porozhliadla na všetky strany. 
Nemala plán. Nemala nič. Len ten neuveriteľne zvláštny pocit akejsi ľahkosti. Ľahkosti, ktorá bola v jej vnútri už pomerne dlho utláčaná a teraz akoby sa jej až neskutočne jednoducho dostalo slobody. 
Nie, neočakávala od tohto svojho kroku veľa. Bolo to len niečo, čo musela pre seba urobiť.

***

And I, I 
Don´t want to let you know 
I, I 
Drown in your memory 
I, I 
Don´t want to let this go 
I, I 
Don´t....

***